Jak hodnotí Vidoucí Saschia

Soutěž je, doufám, známá tím, že se snaží své autory vychovávat k dobrému psaní. Co se moc neví, že část úsilí věnujeme i vzdělávání porotcovské základny.
Porotci sobě, ale i autorům připravili pár řádek naučného textu.
Zamyšlení nad svým systémem hodnocení provedla i Saschia.

Aká je pre mňa vlastne úloha porotcu? Má byť kritikom, ktorý niečo zotrie preto, že to nemá "umelecké kvality", alebo skôr posudzovateľ, ktorý má pomôcť vybrať to, čo stojí za publikovanie? Mne viac vyhovuje pozícia konštruktívnej kritiky – v zmysle toto sa mi čítalo dobre ale malo by sa možno zmeniť toto a toto, aby to bolo lepšie / konzistentnejšie / gramaticky správne...
(21:00:09 14.1.2011, na diskusii NYX)

Pre mňa je pri hodnotení poviedky najdôležitejší pocit z jej čítania. Samozrejme, musím brať do úvahy štýl, tému a žáner, ale celkový dojem je rozhodujúci. Mám problém prehrýzť sa cez prvé odseky až strany? Mám tendenciu pozerať, kedy už bude koniec? Alebo, naopak, ani sa nenazdám a je tu pointa a ja by som si s radosťou prečítala aj pokračovanie? Mám na autora tisíc otázok a chuť rozoberať, čo sa stalo, a špekulovať nad detailmi sveta? Gramatiku veľmi neriešim – pokiaľ mi chyby nebijú do očí, ale tie si väčšinou všimnem, len keď sa pri čítaní nudím.

Slovné hodnotenie píšem hneď po dočítaní poviedky – inak hrozí, že väčšinu pripomienok zabudnem. Po týždni mám v hlave už len pocit – túto by som si prečítala znovu s radosťou, túto ani za svet, a táto ani netuším o čom bola. Okrem jednoznačných výnimiek, o pustení poviedky do ďalšieho kola sa rozhodujem až na konci, po dočítaní kompletnej várky, aj prípadného prídavku. Mám síce poznačený prvotný dojem, ale napokon zaváži, ako poviedka obstála v konkurencii (a v prípadnom porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi). Ak som si o nej nič nezapamätala, do ďalšieho kola podľa mňa nepatrí. Rozhodne áno odo mňa zas dostane poviedka, ktorá ma zaujme natoľko, že mám chuť o nej diskutovať bárs aj do zblbnutia. Nemusí byť dokonalo napísaná, ale musí mať tú šťavu alebo odhalenie sveta, zákutí ľudskej povahy, ktoré mi nedajú akceptovať fakt, že sa napríklad niekomu nepáči.

Niekedy je pre mňa problém téma – pravdu povediac, ja sa pri čítaní fantastiky (ale vlastne ktorejkoľvek “fiction” literatúry) chcem najmä zabaviť, takže hlboké intelektuálne úvahy o zmysle existencie ma neveľmi tešia, ak teda nie sú zabalené do vtipného alebo aspoň napínavého príbehu. Na druhej strane, svet poviedky by mal byť vnútorne konzistentný, nemám rada, keď ma v nej rušia vyložené nelogickosti, alebo veci, ktoré v realite nemôžu fungovať, ak nie je realita sveta v príbehu zadefinovaná inak. Občas pošlem ďalej aj poviedku, čo sa mi nepáči – nie všetky žánre mi sadnú a ak mám pocit, že poviedka je napísaná dobre, tak jej dám zelenú, najmä ak sa cítim príliš zaujatá nechuťou k téme alebo žánru. V prvom kole sa snažím byť čo najobjektívnejšia. V druhom kole už hodnotím jednoznačne podľa vlastného vkusu, mojim favoritom už tiež nikto nič nedaruje.